Nový školský rok sme na našej škole odštartovali aj aktivitami zameranými na rozvoj finančnej gramotnosti našich žiakov. Úlohou koordinátora finančnej gramotnosti je postupne prepájať poznatky z vyučovania s reálnymi situáciami, s ktorými sa deti stretávajú v každodennom živote.
V septembri absolvovali žiaci 5. a 6. ročníka vstupné diagnostické testovanie – Finančný kompas. Nešlo o klasický test na známku. Cieľom bolo zistiť, čo už žiaci o peniazoch, nakupovaní, sporení, bezpečnosti na internete či reklamách vedia a na ktoré oblasti sa počas školského roka viac zamerať.
Čo nám odpovede žiakov ukázali?
Veľmi zaujímavá bola napríklad situácia, v ktorej mali žiaci 20 € a museli sa rozhodnúť medzi kúpou hry a peniazmi potrebnými na školský výlet. Väčšina žiakov sa rozhodla peniaze odložiť na výlet. Vo svojich vysvetleniach často uvádzali, že hra nie je nevyhnutná, dá sa kúpiť neskôr, zatiaľ čo výlet je jednorazová príležitosť. Objavili sa aj odpovede poukazujúce na šetrenie na väčšie alebo dôležitejšie veci.
To je presne jeden z princípov finančnej gramotnosti – vedieť rozlíšiť medzi tým, čo chceme, a tým, čo potrebujeme, a premýšľať o svojom rozhodnutí.
Zaujímavou výzvou bola úloha, v ktorej mali žiaci porovnať cenu potravín pri rôznych veľkostiach balenia. Práve táto úloha ukázala, že porovnávanie cien a výpočet ceny za jednotku množstva bude oblasťou, ktorej sa oplatí venovať viac pozornosti.
Pri otázke o vreckovom už mnohí žiaci dokázali uviesť nielen jeho využitie na jedlo, školské potreby či drobnosti, ale aj myšlienku odkladania peňazí na výlet, bicykel, oblečenie, väčší nákup alebo nečakané situácie. Niektoré odpovede dokonca ukázali, že žiaci už prirodzene premýšľajú o dlhodobejšom sporení.
Veľmi dobre si žiaci počínali v oblasti bezpečnosti a ochrany osobných údajov. Pri podozrivej SMS o výhre 500 € väčšina uviedla, že by heslo ani údaje platobnej karty neposlala, správu by vymazala, odosielateľa zablokovala alebo by sa pokúsila informáciu overiť.
Žiaci zároveň dokázali pomenovať údaje, ktoré by nemali poskytovať neznámym ľuďom na internete – napríklad heslá, údaje platobnej karty, adresu bydliska, telefónne číslo či ďalšie osobné údaje.
Pozornosť sme venovali aj reklamám. Žiaci rozpoznali, že heslá ako „Iba dnes!“, „Posledná šanca!“ či „Musíš kúpiť!“ majú v človeku vyvolať pocit naliehavosti a presvedčiť ho, aby nakúpil čo najskôr. Aj schopnosť zastaviť sa a premyslieť si, či niečo naozaj potrebujeme, je dôležitou súčasťou finančnej gramotnosti.
A čo by sa žiaci o financiách chceli ešte naučiť? V odpovediach sa objavovalo napríklad ako šetriť, ako správne hospodáriť s peniazmi, ako financie fungujú a ako s nimi zaobchádzať v dospelosti. Niektorí žiaci naopak uviedli, že majú pocit, že už o financiách vedia dosť. Aj to je pre nás cenná informácia.
Výsledky vstupného diagnostického testovania nám preto neslúžia na známkovanie, ale ako východiskový bod pre ďalšiu prácu. Počas školského roka budeme finančnú gramotnosť rozvíjať prostredníctvom praktických aktivít, modelových situácií, práce s rozpočtom, rozhodovania, sporenia, bezpečného správania v online priestore či kritického premýšľania nad reklamou.
Naším cieľom je, aby si žiaci postupne osvojili nielen pojmy, ale najmä schopnosť robiť rozumné finančné rozhodnutia v reálnom živote.
